úryvky z Puškinovej rozprávky Ruslan a Ľudmila
(Mladé Letá, 1957, prebásnil Ján Smrek)
voda mŕtva/voda živá
V horúcich stepiach mĺkvych, nemých,
divými vrchmi obkľúčených,
tam, kde len vietor chodí duť,
kam iba blesk a búrka šľahá
a kam aj strigin pohľad váha
v neskorom čase preniknúť,
zázračná dolina sa skrýva
a žriedla dve sa taja v nej;
z jedného prúdi voda živá
a bystro zurčia vlnky jej;
z druhého tečie voda mŕtva;
v nej ani ráčik, ani plutva,
a nad ňou ani vtáčika;
okolo tíš, tam spia aj vetry,
nečuť tam ani šumot jedlí,
ni laň sem nikdy nevniká
piť z tajných vôd za páľav leta;
a tam už od začiatku sveta
pod šírym nebom bez slova
strážia breh dvaja duchovia…
márna láska
Ak niekto, vášňou posadnutý,
na márnu lásku plytvá cit,
ten, priatelia, má život krutý,
no i tak oddá sa mu žiť.
jej žiaľ
No, beda, ani šaty jemné,
perly, ni drahokamov svit,
ni pesničky, ni lichotenie,
nič nemôže ju potešiť;
zrkadlo márne maľuje
pred ňou jej obraz, plný krásy –
ničoho ona nevšíma si,
len smúti, len sa sužuje.
Vie každý pravdy milovník
i na dne srdca čítajúci
a poznajúci ženský zvyk,
že keď raz žena, aj keď v srdci
smútok má, v zúfalstvo keď padla,
sa čo len kradmo, cez hmlu sĺz
zabudne pozrieť do zrkadla –
tak jej žiaľ nie je na žart už.
cítiac pravdu
Boh s tebou, ty len svoje huď si!
Ja na škriepky som lenivý.
Spokojný, cítiac pravdu v duši,
mlčím ja, krotko-zmierlivý.
humor nad strachom
Brada ju síce naľakala,
no Černomor bol smiešne malý,
a hrôza so smiešnosťou ver
nikdy sa spolu neznášali.
ruská črta
Trpaslík, neškodný už, prostý,
tiež prijatý bol pri dvore.